Vchádzam otvorenou bránou, nik sa už neunúva zavrieť ju. Zaparkujem pri kraji, no i tak viem, že ďalšie auto už nepríde. Veľa sa toho za tie roky nezmenilo. Všetko je rovnako ošumelé, no možno trochu viac ako keď som tu bol naposledy, zub času sa zahryzol silnejšie. Nakúkam cez bránku ktorú už drží pokope len zhrdzavená reťaz. Všetko je také aké si to pamätám. Obchádzam budovu skúšajúc dvere, popri tom spomínam, vidím sa tu i tam. Rozpamätávam sa na bláznovstvá ktoré som tu spravil, no i na momenty ktoré som tu prežil. Bingo. Odomknuté dvere. Znova všetko po starom, tie isté obrazy, ozdoby, skrine. Len sem tam iná menovka na dverách. Posledné dvere. Spomienky výria mysľou. Ťahá ma to dnu, no tam je už iný svet, ktorého ja nie som súčasťou. Odchádzam. Kráčam a jediné čo vnímam sú moje kroky a moje myšlienky. V skutočnosti sa to tu zmenilo celé. Už sa tu nerodia spomienky, už len prežívajú v našich srdciach a mysliach. Stvorili sme si miesto duchov.